Novinky
Zomrel Ing. Juraj Deák
2020-05-15
S hlbokým zármutkom sme prijali správu, že v stredu 6. mája 2020 vo veku nedožitých 85 rokov zomrel Ing. Juraj Deák, Jedna z najvýraznejších postáv novodobej histórie dostihového športu na Slovensku. Narodil sa 7. decembra 1935 v Budapešti. Po otcovej smrti sa s mamou presťahovali do Zlatých Moraviec a prvé kontakty s koňmi, ktoré prerástli v lásku na celý život, získaval v neďalekom žrebčíne Topoľčianky. Jeho prvým učiteľom bol víťaz Veľkej pardubickej z roku 1955 Jozef Čajda.
Po absolvovaní Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne (1959) a pôsobení v pozícii okresného zootechnika v Želiezovciach sa Juraj Deák do povedomia koniarov zapísal predovšetkým ako zakladateľ Koopery Levice (1967), ktorá patrila k najúspešnejším stajniam bývalého Československa. Z najlepších reprezentantov zeleno-žltej kombinácie treba spomenúť kone ako Víchor („Kôň roka“ 1982), Klotild (trojnásobná účastníčka Veľkej pardubickej), Rozarija (víťazka na Medzinárodnom mítingu v Budapešti, neskôr vynikajúca chovná kobyla) či Tabu. V Želiezovciach v roku 1984 Juraj Deák na tamojšom Štátnom majetku založil klusácku stajňu a úspech sa dostavil ešte v tej istej sezóne. Z Maďarska kúpil tamojšieho derby-víťaza Ifiúra, ktorý uspel aj Československom klusáckom derby. Na sklonku 80. rokov ako riaditeľ Poľnonákupu Levice založil rovnomennú stajňu, ktorá dominovala najmä v prekážkovom odvetví. Preslávil ju dvojnásobný „Kôň roka“ 1990-91 Vertikál a neskôr skvelý Gradual.
Po zmene spoločenských pomerov prišla na scénu všestranná stajňa Tekovia Deák Levice, ktorá prakticky fungovala až do roku 2002. O jej najväčší úspech na prekážkach sa ešte v sezóne 1991 postaral Cortez, pod Janom Havlíčkom víťaz kvalifikácie na Veľkú pardubickú a v samotnom októbrovom vrchole sezóny bronzový. Na rovinách sa zasa v žlto-červených farbách darilo jednotkovému šprintérovi Warnerovi. Ďalšia významná etapa prišla v roku 1995, kedy sa vtedy šesťdesiatnik Juraj Deák s elánom sebe vlastným začal zúčastňovať klusáckych zápolení v úlohe vodiča. Šešť sezón po sebe kraľoval rebríčku amatérskych vodičov na Slovensku. Nazbieral 44 triumfov, z toho šesť v cudzine. V dostihovej sulke sme ho videli naposledy v sezóne 2002.
(Fotografia z augusta 2000 zachytáva J. Deáka na bratislavskom ovále v sulke Nameka s č. 3 v červeno-žltom drese stajne Tekovia Deák Levice)
Ani potom však aktívny dôchodca a vášnivý poľovník neopustil dostihové prostredie. Podporoval dostihy miniklusákov, najmä na jeho obľúbenej dráhe v Topoľčiankach. Podieľal sa tiež na organizovaní posledných klusáckych dostihov na území Slovenska v roku 2018 v Šuranoch, kde takisto podporoval tamojší jazdecký oddiel. Počas svojej bohatej kariéry v úlohe majiteľa či riaditeľa úspešných poľnohopospodárskych podnikov spolupracoval s trénermi ako Eva Palyzová, Otto Suchovský či Imrich Alkér, ale aj Zdena Havlíčková a Jiří Suchánek. Neskôr tiež s Ivanom Vukovom či Ivanom Trhanom, pretože Nový Tekov považoval za svoj druhý dostihový domov.
(v júni 2018 J. Deák blahoželá aktérom zápolenia miniklusákov na dráhe v Topoľčiankach a symbolicky tak odovzdáva dostihové žezlo najmladšej generácii)
Odišiel človek s veľkým srdcom a výborným odhadom pre špičkové kone. Ovplýval neskutočnou charizmou, čím dokázal vzbudiť záujem o dostihové dianie aj u veľkej časti laickej verejnosti.
Česť jeho pamiatke!
