Dostihový poriadok Slovenskej republiky č. j. 2735/94-400 z 28. marca 1994 v znení neskorších zmien a doplnkov sa mení a dopĺňa takto:

 

1. V čl. 2 ods. 13) písmene bc) posledná veta znie:„Ako aj použitie bičíka v kritickom úseku v dostihoch dvojročných koní viac ako trikrát a v ostatných dostihoch viac ako šesťkrát.“.

2. Čl. 2 ods. 14) znie:

„14) Pod pojmom dostihový kôň sa rozumie dvojročný, trojročný a starší kôň plemena anglického plnokrvníka alebo polokrvníka, arabského plnokrvníka alebo polokrvníka a klusáka, ktorý je medzinárodne uznanou dostihovou autoritou registrovaný ako dostihový a je riadne zapísaný na tréningovej listine trénera dostihových koní v registrujúcej krajine. Anglickým polokrvníkom sa rozumie kôň s minimálnym podielom 51 % krvi anglického plnokrvníka.“.

 

3.Čl. 2 ods. 15) znie: „Neštartovavším koňom je kôň, ktorý sa nikdy nezúčastnil platného štartu dostihov.“.

 

4. Článok2 sa dopĺňa odsekom 29), ktorý znie:

„Pod pojmom slovenský dostihový kôň sa rozumie dostihový kôň, ktorý je zaregistrovaný Dostihovou autoritou Slovenskej republiky a je trénovaný na území Slovenskej republiky. Všetky ostatné kone, ktoré nie sú podľa tohto ustanovenia Dostihového poriadku kvalifikované ako slovenské dostihové kone, považujú sa za zahraničné dostihové kone.Podmienkypobytu zahraničných dostihových koní na území SR ustanoví Dostihová autorita SR vo Všeobecných podmienkach.“.

 

5. Článok 80 písmeno g) znie:

„g) Výška prútených prekážok meraná v kolmej vzdialenosti od zeme je najmenej 100 cm a najviac 130 cm, s hornou pevnou časťou vo výške najmenej 50 cm a najviac 80 cm. Sklon pevnej časti prekážky je zošikmený pod uhlom 50 až 60 stupňov v smere skoku a prekážka musí byť konštrukčne zabezpečená proti prevráteniu sa. Jednotlivé diely musia byť pospájané tak, aby nedochádzalo k posunu pri ďalšom prekonávaní prekážky v priebehu dostihov.“.

 

6. Článok 109 znie:

„Cvalových dostihov organizovaných podľa Dostihového poriadku sa môžu zúčastniť všetky dostihové kone, ktoré spĺňajú podmienky propozícií, Všeobecné podmienky, ako aj ostatné podmienky Dostihového poriadku.“.

 

7. Článok 109a znie:

„Klusáckych dostihov organizovaných podľa Dostihového poriadku sa môžu zúčastniť všetky klusácke dostihové kone, ktoré spĺňajú podmienky propozícií, Všeobecné podmienky, ako aj ostatné podmienky Dostihového poriadku.“.

 

8.V čl. 189 ods. 1) sa slová „a dostihoch“ nahrádzajú čiarkou a slovami „dostihoch a stávkach“.

 

9. V článku 189 ods. 2) písmene a) prvom bode sa slová „a dostihoch“ nahrádzajú čiarkou a slovami „dostihoch a stávkach“.

 

10.  Článok 204a písmeno c) znie:

„c) celkove môže v kritickom úseku použiť vodič bič šesťkrát, v dostihoch dvojročných koní trikrát.“.

 

11. V článku 210 druhá veta znie:„Jazdec môže v kritickom úseku použiť bičík maximálne šesťkrát, v dostihoch dvojročných koní trikrát.“.

12. Článok 237 znie:

„Každý kôň musí byť pred prvým štartom v dostihoch štartovaných z boxov preskúšaný z pripravenosti na štart z nich. Kôň, ktorý neabsolvoval preskúšanie z pripravenosti na štart z boxov sa nesmie zúčastniť dostihov štartovaných z boxov. Za pripravenosť koňa na štart z boxov a za absolvovanie preskúšania z pripravenosti na štart z boxov zodpovedá tréner. Dostihová autorita SR stanoví podrobnosti o preskúšaní z pripravenosti na štart z boxov vo Všeobecných podmienkach.“.

13. Článok 241 znie:

„Časový limit na vstup koní do štartovacích boxov sú štyri minúty, v prípade ak sa do moci rozhodcu pri štarte dostane deväť a viac koní je limit na vstup päť minút. Ak kôň nevstúpi do boxov v časovom limite, vylúči ho rozhodca pri štarte zdvihnutím modrej zástavky.“.

 

14. Článok 258 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

„i) plne sa sústrediť na vedenie koňa, vyvinúť maximálne úsilie pri jeho podpore a zdržať sa akýchkoľvek verbálnych alebo iných prejavov, ktoré priamo nesúvisia s vedením a podporou koňa v dostihoch, najmä v ich kritickom úseku, s výnimkou prípadov popísaných v písmene f).“.

15. Článok 342 znie:

„Registrácia koňa sa vykonáva zapísaním na zoznam dostihových koní, ktorý je súčasťou žiadosti o registráciu majiteľa alebo dostihovej stajne. Na zozname dostihových koní musia byť čitateľne a správne uvedené všetky údaje. Pri registrácii každého koňa musí byť predložený jeho pas, ktorý obsahuje meno majiteľa koňa a podpis trénera, u ktorého je kôň v tréningu.“.

 

16. Za článok 342 za vkladá článok 342a, ktorý znie:

1) Každý kôň štartujúci v dostihoch musí mať pas dostihového koňa. Bližšie pokyny na vystavovanie a evidenciu pasov dostihových koní, ako aj na registráciu koní importovaných alebo prenajatých do SR zo zahraničia vydá opatrením Dostihová autorita SR.

2) Dostihová autorita SR vo Všeobecných podmienkach stanoví doklady potrebné pre štart slovenských dostihových koní v zahraničí a doklady potrebné pre štart zahraničných dostihových koní na území SR.“.

17. Článok 344 znie:

„Koňom slovenského chovu je kôň, ktorého matka je zapísaná v Slovenskej plemennej knihe, kde je vedená ako chovná kobyla, narodil sa na území SR alebo sa narodil pri prechodnom vývoze matky do zahraničia a vrátil sa na územie SR najneskôr 31. decembra roku nasledujúceho po roku narodenia (vo veku ročiaka). O prechodný vývoz matky do zahraničia treba každoročne žiadať Dostihovú autoritu SR. Prechodný vývoz sa končí najneskôr s koncom roka, v ktorom je kobyla opäť žrebná po narodení druhého žriebäťa, počatie ktorého sa uskutočnilo v zahraničí. Ak je s kobylou vyvážané aj žriebä, musí mu byť pred výjazdom vystavený preukaz totožnosti. Všetky ostatné kone, ktoré nie sú podľa tohto ustanovenia Dostihového poriadku kvalifikované ako kone slovenského chovu, považujú sa za kone zahraničného chovu.“.

 

18. Článok 353 znie:

„Každý dostihový kôň musí byť v tréningu trénera dostihových koní. Tréningom sa rozumie permanentná činnosť pri príprave dostihového koňa na štart v dostihoch vyžadujúca osobnú prítomnosť trénera. Tréner, ktorému licenciu vydala Dostihová autorita SR nesmie mať na svojej tréningovej listine iné kone ako kone registrované Dostihovou autoritou SR.“.

 

19. V článku 360 sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:

„5. Miesto tréningu dostihových koní (názov obce prípadne zemepisný či zaužívaný názov miesta alebo lokality, kde sa nachádza tréningová centrála).“.

 

Doterajší bod 5 sa označuje ako bod 6.

20. V článku 367 úvodnej vete sa za slovo „vzdelaním“ vkladajú slová „s maturitou“.

 

21. V článku 367 posledná veta znie: „Povinnosť ukončeného stredoškolského vzdelania s maturitou sa nevzťahuje na žiadateľov, ktorí ukončili odborný trénerský kurz do 31. decembra 2009.“.

 

22. V článku 368 úvodnej vete sa za slovo „vzdelaním“ vkladajú slová „s maturitou“.

 

23. V článku 368 posledná veta znie: „Povinnosť ukončeného stredoškolského vzdelania s maturitou sa nevzťahuje na žiadateľov, ktorí odborný trénerský kurz ukončili do 31. decembra 2009.“

 

24. V článku 379 tretí odsek znie:

„Jazdec amatér sa nemôže zúčastniť dostihov so štatútom Graded, Listed, I. a II. kategórie. Jazdec amatér sa môže zúčastniť dostihov pre dvojročné kone, ak dosiahol 5 víťazstiev alebo absolvoval 50 štartov. Klusáckych štandardných dostihov alebo klusáckych chovateľských dostihov a klusáckych dostihov pre dvojročné kone sa môže zúčastniť jazdec amatér, ak dosiahol 10 víťazstiev alebo absolvoval 50 štartov.“.

 

25. V článku 416 sa vypúšťa písmeno n).

26. Za článok 416 sa vkladá článok 416a, ktorý znie:

1) Ak kôň počas dostihov tiesnil alebo križoval iného koňa, pričom táto skutočnosť mohla ovplyvniť poradie v cieli na prvých troch miestach (resp. na prvých štyroch miestach v cieli v prípade dostihov, na ktoré sa prijímajú stávky, kde je rozhodujúce poradie prvých štyroch koní  v cieli) môže Dostihová komisia rozhodnúť, že bude presunutý za poškodeného koňa.

2) Ak kôň počas dostihov tiesnil alebo križoval iného koňa, pričom táto skutočnosť, mohla mať vplyv na poradie na iných miestach ako sú uvedené v čl. 1) môže Dostihová komisia rozhodnúť o finančnom vyrovnaní medzi majiteľom koňa, ktorý počas dostihov tiesnil alebo križoval a majiteľom poškodeného koňa. Finančné vyrovnanie sa týka dotácií a majiteľských prémií (ďalej len „zárobok“), vrátane percentuálneho podielu pre trénera a jazdca a predstavuje finančný rozdiel medzi zárobkom, ktorý poškodený kôň mohol získať nebyť poškodenia tiesnením a križovaním a zárobkom skutočne získaným. Finančné vyrovnanie nemá vplyv na celkový zisk a celkovú výhru koňa.